O osude Sovietskej republiky sa rozhodovalo vo Vjatke

 

Medzi 5. a 27. januárom 1919 roku, v meste Kirov (predtým Vjatka), žili a pracovali Josif Vissarionovič Stalin a Felix Edmundovič Dzeržinský. Počas tohto obdobia sa 2 razy vydali do mesta Glazov, Vjatskej oblasti, kde bolo v tom čase sídlo štábu Tretej Armády. Faktom je, že rozhodnutím centrálnych orgánov Sovietskej republiky, sa vo Vjatke vytvorila strannícko-vyšetrovacia komisia, pod vedením Stalina a Dzeržinského, ktorej úlohou bolo zistiť príčiny odstúpenia Permi Kolčakovi. Komisia zistila, že medzi vedúcimi orgánmi z Moskvy a centra Vjatskej gubernie, prakticky neexistovalo spojenie. Vo výboroch chudoby dedín vystupovali tí istí kulaci, s ktorými mali výbory podľa základných ideií bojovať. Prakticky všetci úradníci vo Vjatke boli bývalí cárski urádnici.

Stalin a Dzeržinský navrhli založiť <<kontrólno-revízne komisie>> pre vyzistenie takzvaných <<nedostatkov mechanizma>> národných komisariátov a ich miestnych oddelení, a taktiež na výchovu a predaj skúseností budovania socialistického štátu prevažne miestnym, mladým kádrom, preukázanými svojou čestnosťou, energickosťou a pracovitosťou. Stalin a Dzeržinský prežili celkovo vo Vjatskej oblasti 3 týždne.

Už v prvý deň svojho pobytu v meste, Vladimírovi Iljičovi Leninu, predsedovi Sovietu obrany, odoslali nasledovný telegram:

-Vyšetrovanie začaté. O priebehu vyšetrovania budeme priebežne informovať. Zatiaľ pokladáme za dôležité dať vám vedieť o jednej, bezokladnej potrebe Tretej armády. Ide o to, že z Tretej armády (viac ako 30 tisíc ľudí) zostalo 11 tisíc vyčerpaných, unavených vojakov, ťažko znášajúcich nápor protivníka. Časť vojakov poslaných Glavkom-om je nespoľahlivá, druhá k nám je zasa nepriateľská, celkovo je potrebná vážna filtrácia týchto vojakov. Na záchranu ostatkov Tretej armády a budúcej ofenzívy protivníka do Vjatky(podľa všetkých údajov získaných od velenia frontu a Tretej armády, je daná skutočnosť plne reálna) je absolútne nevhnutné presunúť z Ruska k dispozícií veliteľovi prinajmenšom 3 plne spoľahlivé pluky. Bezokladne prosíme vyvíjať v tomto smere tlak na príslušné vojenské orgány. Opakujeme: bez takéhoto opatrenia hrozí Vjatke osud Permi, také je všeobecná mienka do akcie zapojených súdruhov, ku ktorej sa pripájame na základe všetkých k dispozícií nám daných informácií. Stalin, F.Dzeržinský, 5 január 1919, Vjatka, 8 hodín večer.

13.januára posiela Stalin spolu s Dzeržinským svoju krátku predbežnú správu o <<príčinách katastrofy>>obsahujúcu:

-...únava a vyčerpanie armády k momentu nástupu protivníka, nedostatok rezerv k tomuto momentu , oddelenosť štábu od armády, zlé riadenie veliteľa, nepriateľné narábanie s frontom zo strany Revvojensovieta republiky, paralizujúce front svojimi protirečivými rozkazmi, spôsobilo neschopnosť frontu na skorú pomoc Tretej armády, nespoľahlivosť z týlu zaslaných záloh, zapríčinená starými spôsobmi náboru, absolútna neistota týlu, zapríčinená bezmocnosťou a nespôsobnosťou sovietskych i straníckych organizácií.

Zrazu boli prijaté rozhodné opatrenia. Zo správy Sovietu obrany vyplýva, že už 15.januára bolo poslaných na Východný front 1200 bodákov a šabiel; za deň-dva eskadróna kavalérie, za 5 dní celý pluk (starostlivo prefiltrovaný).

-Tieto udalosti umožnili pozastaviť postup protivníka, zmenili náladu Tretej armády a začali náš postup na Perm, dosiaľ úspešne. V týle armády prebieha seriózna čistka sovietskych i straníckych úradov. Vo Vjatke a blízkych mestách sa organizujú revolučné výbory. Bolo začaté a pokračuje silné nasadenie revolučných organizácií na dedine. Obnovuje sa všetká strannícka a sovietska práca. Očistila a pretvorila sa vojenská kontrola. Očistila sa a doplnila novými pracovníkmi komisia pre riešenie núdzových stavov. Zahájený odchod vojsk z Vjatského uzla.

Výsledok všetkých týchto udalostí nebolo iba znemožnenie ďalšieho postupu protivníka, no takisto začatie ofenzívy v januári 1919 roku. Jarou bola odrazená ofenzíva bielogvardejcov na línií Kirs-Faljonki-Uržum-Vjatskoe Poljany.

Osobitne treba vyzdvihnúť hrdnistvo robotníkov a roľníkov Vjatskej gubernie vo veci obrany Sovietskej vlasti. Už v máji Červená armáda prešla v ofenzívu, 3.júna bol zrušený vojnový stav, a 28.júla gubernia prestala byť prifrontovou. Práve vo Vjatskej gubernií sa riešila otázka budúcnosti Sovietskej republiky.

Slovenčina