Čo priniesla sovietska vláda národom západnej Ukrajiny a západneho Bieloruska

17.septembra uplynulo 80 rokov odo dňa znovuzjednotenia dovtedy Poľsku patriacej západnej Ukrajiny a západného Bieloruska k USSR a BSSR.

Červená armáda prešla sovietsko-poľskú hranicu 17.septembra 1939.roku a za niekoľko dní, prakticky bez odporu zabrala Ternopiľskú, Voľyňskú, Ivano-Frankovskú (Stanislavskú) a Ľvovskú oblasť, takisto ako mestá Brest a Grodno.

"Sovietska vláda nemôže ľahostajne prizerať, ako naši pokrvní bratia - Ukrajinci a Bielorusi na území Poľska, nechaní napospas osudu, ostanú bezmocní."

Mnohí miestni vítali Červenoarmejcov s kvetmi a jablkami. Ukrajinci a Bielorusi, osobitne pracujúce masy sa radovali, že sú oslobodení od ich utláčateľa - Poľska.

Do príchodu sovietskeho zriadenia do Ľvovu, bolo mesto poľsko-židovským. Z 312 tisíc obyvateľov bolo 63% Poliakov, židov 24% a Ukrajincov iba 8%. Tým, že Ukrajinci boli etnickou menšinou, v dovojnovom Ľvove sa nedostávali k vedúcim pozíciam.

"Ukrajinci v Ľvove - bola hlavne nie príliš gramotná, prevažne robotnícka súčasť obyvateľstva.- tak charakterizoval situáciu v konci 30-tych rokov známa osobnosť tej doby - doktor Vladimír Ogonskij.

-Z celkovo 30 tisíc Ukrajincov pracujúcich v Ľvove, bolo 9700 sluhov, 2000 strážnikov, 1400 neprofesionálnych robotníkov a 900 profesionálnych robotníkov a remeselníkov. V počte domácich slúžok ukrajinskej Ľvov značne prevyšoval iné mestá. O inteligenčných schopnostiach je zbytočné sa vyjadrovať."

Zo spomínania starcov, za Poliakov boli všetky kliniky drahé a za ZSSR zadarmo plombovali zuby a taktiež vykonávali pôrody.

"Vyššie vzdelanie sa stalo dostupným. Ukrajinci začali viesť miestne orgány vlády taktiež ako knižnice, školy...Dedinčania - predtým roľníci a slúžky, prichádzali sa učiť do miest. Soviety povolili ľuďom opäť nosiť vyšívané košele a národne kroje. Otvorili mnoho ukrajinských škôl, kde boli všetky predmety vyučované v ukrajinskom jazyku. Na vysokých školách sa taktiež učilo v rodnom jazyku a čiastočne - po rusky. A v ruských a poľských školách sa ukrajinský jazyk stal povinným predmetom. Za Poľska boli vo Ľvove iba 2 štátne ukrajinské gymnáziá, v ostatných sa vyučovalo po poľsky, a na dedinách sa vyučoval ukrajinský jazyk iba 2 hodiny týždenne. Ľudia verili, že s príchodom novej vlády sa život zlepší - pravda, v panike sa hrnuli vykúpiť potraviny - zásobilisa múkou, mrkvou, cukrom. Báli sa, že sa začína obdobie nedostatku, a že sa zavedie lístkový systém...no jedlo sa rýchlo objavilo. Police obchodov sa lámali pod ťarchou klobás a rýb rôznych druhov, masla, syrov, ryže i nezvyčajných delikaties. Pamätám sa, že sa objavil taktiež jeseterový kaviár a citróny. Vyskúšať lahôdky mohol každý pracujúci aspoň raz do mesiaca, po výplate, i keď ceny boli plne dostupné. Za Poľska boli tiež obchody so všelijakými lahôdkami, no boli drahé, výrobky kupovali bohatí Poliaci a židia. Takéto hody pokračovali až do samotného júna 1941."- spomína rodený Ľvovčan Jurij Zubač.

Tie samé procesy prebiehali v západnom Bielorusku, kde pôvodné obyvateľstvo získalo široké práva a možnosti pre seberealizáciu. V rovnakom čase skoro po príchode sovietskeho zriadenia, sa začali represie, o ktorých s kyslým tvárami teraz spomínajú v Poľsku a Galícií. Represie boli namierené proti vlastníkom pôdy, kapitalistom, poľským úradníkom a príslušníkom polície. A taktiež proti nacionalistickému podsvetiu. Celé osadenstvo bolo v rekordne krátkom čase zadržané príslušníkmi NKVD a odovzdané na  stavbu národného hospodárstva ZSSR.

Zlatý september prinieso do zemí západnej Ukrajiny a západného Bieloruska skutočné národné a sociálne oslobodenie, o ktorom mohli utláčané národy len snívať.

 

Slovenčina